Ferdinand Hummer

Ferdinand Hummer
uhorský historik, pedagóg a publicista slovenského pôvodu
Rod. meno	Hummer Nándor
Pseudonym	Esztergályi
Štát pôsob.	Uhorsko
Narodenie	19. január 1856 Horné Strháre (Felsőesztergály), Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie	21. apríl 1910 (54 rokov) Budapešť, Uhorsko (dnes Maďarsko)
Národnosť	maďarská
Štátna príslušnosť	uhorská
Zamestnanie	historik, pedagóg, tajomník, spisovateľ
Známy vďaka	dejiny Spolku svätého Štefana, výskum raného stredoveku v Uhorsku
Alma mater	Budapeštianska univerzita (dnes Univerzita Loránda Eötvösa)
Profesia	stredoškolský profesor, historik
Aktívne roky	1877 – 1910
Poznámky	Za zásluhy pre Cirkev bol ocenený Rytierskym krížom Radu svätého Gregora.
Historický portál  Biografický portál

Ferdinand Hummer (maď. Hummer Nándor, pseudonym Esztergályi; * 19. január 1856, Horné Strháre – † 21. apríl 1910, Budapešť) bol uhorský historik, pedagóg a publicista slovenského pôvodu. Zaoberal sa najmä cirkevnými dejinami raného stredoveku a predmaďarským osídlením Karpatskej kotliny.

Životopis

Narodil sa v obci Horné Strháre (vtedajší úradný názov Felsőesztergály) v Novohradskej župe. Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziách v Banskej Štiavnici, Váci a Ostrihome. Následne pokračoval v štúdiu na univerzite v Budapešti (dnes Univerzita Loránda Eötvösa), kde popri klasickej filológii študoval odbor história – geografia. V roku 1878 tu získal diplom stredoškolského profesora.

Svoju pedagogickú kariéru začal v rokoch 1877 – 1879 na hlavnom gymnáziu v Veľkom Bečkereku (dnes Srbsko). V rokoch 1879 – 1882 pôsobil na cvičnom gymnáziu v Budapešti a následne v rokoch 1882 – 1886 ako riadny profesor na katolíckom hlavnom gymnáziu v V. budapeštianskom obvode (dnes Berzsenyi Dániel Gimnázium). V roku 1886 zanechal učiteľské povolanie a až do roku 1899 zastával prestížnu funkciu tajomníka významného katolíckeho nakladateľstva Spolok svätého Štefana (Szent István Társulat). Za svoje náboženské a literárne zásluhy bol v roku 1898 ocenený Rytierskym krížom Radu svätého Gregora. Zomrel v roku 1910 v Budapešti.

Vedecká a publicistická činnosť

Vo svojom historickom výskume sa primárne zameriaval na ranostredoveké dejiny Uhorska, staré uhorské dejiny a cirkevnú históriu. Osobitnú pozornosť venoval kresťanstvu a slovanskému osídleniu na území dnešného Maďarska a Slovenska v období pred príchodom staromaďarských kmeňov koncom 9. storočia. Napísal komplexnú monografiu o kolíske a osídlení maďarského národa (A magyar nemzet bölcsőkora és honfoglalása), tá však zostala iba v rukopise.

Popri vedeckej práci bol činným publicistom. Svoje štúdie publikoval v prestížnom časopise Katholikus Szemle. V rokoch 1879 – 1889 patril k stálym spolupracovníkom periodika Hölgyek Lapja. Dlhé roky prispieval publicistickými črtami a fejtónmi do celoštátnych novín Pesti Hírlap (v obdobiach 1880 – 1889 a 1894 – 1895), pričom z nostalgie k svojmu rodisku používal literárny pseudonym Esztergályi.

Dielo

• 1894 – A kereszténység nyomai Magyarország mai területén a honfoglalás előtt (Stopy kresťanstva na dnešnom území Uhorska pred príchodom Maďarov). Budapešť.
• 1894 – Tanulmányok a humanismus korából (Štúdie z obdobia humanizmu). Budapešť.
• 1895 – A szláv kereszténység hazánk mai területén a honfoglalás előtt (Slovanské kresťanstvo na dnešnom území našej vlasti pred príchodom Maďarov). 1. a 2. diel. Budapešť (vyšlo v Katholikus Szemle).
• 1896 – A Szent István Társulat rövid története (Stručné dejiny Spolku svätého Štefana). Budapešť.
• 1896 – A középkor krónikásai (Kronikári stredoveku). Vyšlo v novinách Alkotmány.
• 1897 – A szentlélekről elnevezett dienesmonostori prépostság (Prepoštstvo svätého Ducha v Dienesmonostore). Budapešť.

Literatúra

• Budapesti Hírlap ; Az Ujság (nekrológy z 22. apríla 1910)
• Népnevelés (1910)
• BOROVSZKY, Samu (ed.). Nógrád vármegye (Novohradská župa), 1911.