Afrika je rozlohou druhý najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel. Má asi 30,3 miliónov km², vrátane priľahlých ostrovov, pokrýva 6% celkovej plochy planéty a 20,4% z jej celkovej rozlohy súše. 1,3 miliárd obyvateľov (v roku 2013) žijúcich v Afrike predstavuje viac ako 15% svetového obyvateľstva.
V Afrike sa nachádza 54 suverénnych štátov, 9 závislých území a dva „de facto“ nezávislé štáty, ktoré však nie sú uznané svetovým spoločenstvom. Obyvateľstvo Afriky je najmladšie zo všetkých kontinentov; 50 percent Afričanov je mladších ako 20 rokov.
Tolkienove dielo zahŕňa aj množstvo kníh z pozostalosti o histórii fiktívneho sveta Stredozeme, v ktorej sa Hobit a Pán prsteňov odohrávajú. Pre neutíchajúcu popularitu a vplyv jeho diel je Tolkien považovaný za otca modernej high fantasy. Ostatné Tolkienove publikované fantasy diela sú rozprávky a príbehy, ktoré pôvodne rozprával svojim deťom a netýkajú sa Stredozeme.
Slovenská Wikipédia sa veľmi rýchlo rozrastá, a to najmä vďaka vám–nadšencom, ktorí do nej neustále prispievate. Za to vám patrí veľká vďaka.
Pomôžte nám však skvalitniť i články o Afrike. Veľa stránok by potrebovalo aktualizovať a skvalitniť.
História Afriky sa začína objavením sa ľudskej rasy približne pred 2,6 miliónmi rokov. Kontinent je kolískou ľudstva, kde sa pred 200 000 rokmi vyvinuli moderní ľudia a následne sa rozšírili do zvyšku zemegule. Ku koncu praveku sa Sahara, ktorú vtedy tvorili veľké jazerá, stala vyprahnutou a „rozrezala“ Afriku na dve časti, čo viedlo k odlišnému, ale nie úplne nezávislému historickému vývoju medzi severom a juhom, vždy spojeným rôznymi obchodnými koridormi cez siete oáz.
Názov „Afrika“ pochádza z latinskejAfrica a pôvodne označoval provinciu Afriky v Rímskej ríši, ktorá zhruba pokrývala dnešné Tunisko, pobrežnú oblasť Alžírska a Líbyjskú Tripolitániu a ktorá nakoniec označuje všetky krajiny. V historickom období sa pozdĺž Nílu rozvinula prvá veľká civilizácia, staroveký Egypt, a neskôr severná Afrika. Južné pobrežie Stredozemného mora, zažila vplyv Feničanov, Grékov a Rimanov, ako aj v menšej miere vplyv Peržanov a Asýrčanov, keď ich príslušné ríše napadli Egypt.
V predkoloniálnych časoch boli v mnohých častiach Afriky vysoko rozvinuté dopravné siete a počas nasledujúcej koloniálnej éry boli tieto siete reštrukturalizované tak, aby prenikali do vnútrozemia z námorných prístavov a slúžili predovšetkým obchodným a administratívnym potrebám. Rozdrobenosť miest, ktorá viedla k tomu, že medziregionálne väzby boli len slabo rozvinuté, vyplynula zo vzájomného postavenia rôznorodých a zložitých geografických situácií, ekonomickým podmienkam niektorých národných hraníc, chýbajúcej rozvinutej doprave. Všetko to ešte skomplikovala existencia rozsiahlych neobývaných oblastí ležiacich medzi hlavnými centrami.
Vznik nezávislých afrických vlád v 60. rokoch20. storočia, ktoré uznali potrebu pozdvihnúť ekonomiky z ich všeobecne veľmi nízkych úrovní a predovšetkým rozvinúť poľnohospodárstvo a začať industrializáciu, predznamenal zlepšenie ekonomického plánovania, rozvoj dopravných sietí a zavedenie tzv. lacnejšie sadzby za prepravu. Pretrvával však vážny nedostatok kvalifikovanej africkej pracovnej sily na plánovanie a riadenie dopravných systémov na národnej alebo nadnárodnej úrovni a súčasne na udržanie kroku s rýchlym rozvojom dopravných technológií mimo Afriky.
Africká únia (AÚ) je kontinentálna únia pozostávajúca z 55 členských štátov. Únia vznikla 26. júna2001 so sídlom v Addis Abebe v Etiópii. Oficiálne bola únia založená 9. júla2002 ako nástupca Organizácie africkej jednoty (OAU). V júli 2004 bol Panafrický parlament (PAP) Africkej únie premiestnený do Midrandu v Južnej Afrike, ale Africká komisia pre ľudské práva a práva národov zostala v Addis Abebe.
_-_The_Noun_Project.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
